filtreaoleje

Čo je štart-stop systém, ako funguje, výhody a možné vypnutie

20.10.2025

6 min. čítania.

Michal

Stalo sa vám už, že sa motor pri čakaní na semafore zrazu vypol a potom opäť sám naštartoval? Ak áno, stretli ste sa so štart-stop systémom. Ide o funkciu, ktorá má šetriť palivo a životné prostredie, no nie každý ju víta s nadšením. Preto si vysvetlíme, ako funguje, aké má výhody a nevýhody kedy sa oplatí zvážiť jej vypnutie.

(Zdroj: depositphotoscom)

Štart-stop systém, vznik, história použitia a funkcia

Prvé pokusy o automatické vypínanie motora siahajú až do 70. rokov 20. storočia, no nešlo ešte o nič seriózne. Až neskôr však táto technológia začala bežne používať a to z jednoduchého dôvodu. Ak motor nepracuje, nemíňa ani palivo.

Štart-stop systém totiž automaticky vypína motor pri zastavení a znovu ho naštartuje, keď vodič stlačí spojku či uvoľní brzdu. Celý proces trvá len okamih a vodič ho takmer nepocíti, samozrejme, to záleží aj od toho, o akú značku a model ide. Moderné systémy navyše rozpoznajú, kedy je vypnutie vhodné a kedy naopak už nie.

Zmyslom štart-stop systému je ekológia a úspora paliva. Pri jazde dokáže znížiť spotrebu aj emisie o niekoľko percent, najmä, ak často jazdíte v meste.

Zmyslom je tiež pomôcť výrobcom áut plniť prísne emisné limity, ktoré sú dnes nevyhnutné pre predaj áut v Európskej únii. V praxi sa pritom používajú tri druhy štart-stop systému. Základný využíva posilnený štartér a odolnejšiu batériu.

Pokročilejší mild-hybridný systém má miesto štartéra elektrický generátor, ktorý pomáha aj pri rozjazde auta po naštartovaní, takže štart je svižnejší a plynulejší. Najvyspelejší inteligentný štart-stop systém sleduje desiatky parametrov a podľa nich rozhoduje, či motor vypne a vyplatí sa to, alebo ho naopak nechá bežať.

Úspora paliva vs. opotrebenie a oplatí sa ho používať?

Šart-stop systém vyzerá ako jednoduchý spôsob, ako šetriť palivo aj životné prostredie. V praxi však záleží na tom, kde a ako jazdíte. V meste, kde vodič často zastavuje, má tento systém najväčší prínos a dokáže znížiť spotrebu o 5 %, pretože motor nebeží na voľnobehu. Naopak, mimo mesta či na diaľnici sa rozdiel takmer neprejaví.

Časté štarty pritom znamenajú väčšiu záťaž pre niektoré komponenty, no výrobcovia na to myslia. Štartér má zosilnenú konštrukciu, batéria väčšiu kapacitu a olej lepšiu odolnosť. Ak sa dodržiavajú tieto pravidlá, systém nie je príliš rizikový.

Zároveň o štart-stop systéme koluje množstvo mýtov. Niektorí vodiči sa obávajú, že rýchlo zničí batériu alebo štartér, pretože to systém nezvládne.

Tu však platí, že riadiaca jednotka vypína motor len vtedy, keď je všetko v poriadku. Ak je batéria slabá alebo motor studený, systém zostane neaktívny. Pri správnej údržbe teda skutočne pomáha šetriť palivo bez toho, aby škodil motoru.

Alternatívou pre tých, ktorí systém nepoužívajú radi, je defenzívny štýl jazdy. Predvídavé brzdenie, včasné radenie a pokojné zrýchľovanie dokážu znížiť spotrebu podobne, ako systém. Takáto jazda zároveň šetrí brzdy, spojku aj palivo. Platí však, že v meste počas kolón a hustejšej premávky sa takto plynulo jazdiť nedá.

(Zdroj: depositphotos.com)

Batéria, alternátor a čo všetko potrebuje a ovplyvňuje

Štart-stop systém si už z princípu svojej funkcie vyžaduje silnejšie a odolnejšie komponenty. Bežná batéria ani klasický alternátor by to dlho nezvládli.

Kľúčovým prvkom je batéria, ktorá musí zniesť väčšiu záťaž. Preto sa používajú typy EFB a AGM. Batéria EFB je vhodná pre jednoduchšie systémy a vydrží asi dvojnásobok cyklov oproti bežnej. AGM batéria zvládne viac, nabíja sa rýchlejšie a lepšie znáša časté vybíjanie, preto sa používa v náročnejších a mild-hybridných autách.

Dôležitý je aj alternátor. Kým klasický dodáva stále rovnaké napätie, inteligentný prispôsobí nabíjanie podľa potrieb systému. Najviac nabíja pri brzdení, čím šetrí palivo a predlžuje životnosť batérie. Spolupracuje tiež s riadiacou jednotkou.

Celý systém priebežne monitoruje viacero parametrov. Riadiaca jednotka sleduje stav nabitia batérie, teplotu motora, spotrebu energie či činnosť klimatizácie. Ak by bolo vypnutie motora rizikové či nevýhodné, systém ho nerealizuje. Vďaka senzorom a elektronike tak máte istotu, že motor sa vypína len vtedy, keď sú na to podmienky.

Nevýhodou je, že tieto komponenty sú samozrejme aj finančne náročnejšie, či už ide o EFB alebo AGM batérie. Ich cena je zhruba o 30 % vyššia, ako pri klasických. Ak ide o alternátor, ten je tiež drahší, na druhú stranu, má dlhšiu životnosť.

Má zmysel ho deaktivovať a ako to spraviť legálne?

Niektorým vodičom štart-stop systém nevyhovuje, hoci na to ani nemusia mať nejaké objektívne príčiny. Kedy je preto najviac praktické ho vypnúť?

Určite je to v zime a pri krátkych jazdách. Vtedy sa motor nestihne zohriať a časté štarty ho zaťažujú. Počas jazdy v kolónach môže byť neustále vypínanie a zapínanie motora pocitovo otravné, v lete v prípade klimatizácie dokonca aj škodlivé.

Najjednoduchším spôsobom vypnutia je tlačidlo na to určené. Väčšina áut ho má priamo po ruke a systém sa po vypnutí dočasne vypne. Po opätovnom vypnutí a štarte sa totiž automaticky zapne. Ak ide o trvalé vypnutie, to je možné len softvérovou úpravou. Tú ale zverte do rúk iba odborníkovi, inak hrozia chyby v riadiacej jednotke.

Z právneho hľadiska nie je trvalé vypnutie zakázané. Môže ovplyvniť záruku a v niektorých prípadoch aj výsledok technickej kontroly. Počas STK sa síce systém priamo netestuje, no neodborný zásah do softvéru vozidla už môže byť rizikom.

Alternatívou k nemu je využívanie jazdných režimov. Niektoré autá majú eco režim, ktorý sám určuje, kedy má motor zostať zapnutý. Moderné mild-hybridné systémy či rekuperácia energie navyše šetria palivo bez potreby úplného vypínania motora. Ak ich preto máte, štart-stop systém potom dáva zmysel naozaj iba niekedy.

Zdieľať článok na Facebooku